Prejsť na obsah

Čas veľmi letí...

Diabetikinfo
Publikoval v Ja a diabetes ·
Do čerta ten čas ale letí. Deti, ktoré som ako malé poznala, dnes úspešne navštevujú vysokú, alebo strednú školu. Tie, ktoré včera boli v škôlke, sú už dnes prváci na základnej škole. Áno čas neuveriteľne letí. Prečo to  píšem? Dnes je  10 rokov, čo naše občianske združenie vzniklo.
 
Myslím, že sny, túžby a ciele, ktoré som mala na začiatku, sa mi podarilo naplniť.  Chcela som pomáhať rodičom a deťom pri ich starostiach s diabetom. Ja keď som s diabetom začínala, cítila som sa stratená , preto som chcela vytvoriť priestor, kde nájdu rodičia odpovede na svoje otázky. A tak vznikla stránka diabetikinfo. Bez pomoci iných, by som veľa vody v tejto oblasti nenamútila a preto ďakujem Soni, že prišla na Čaj s diabetom. Spolu sme napísali pre Vás niekoľko publikácií – Moje dieťa má diabetes, Moje dieťa ma inzulínovú pumpu, edukačné kartičky – Nebojme sa diabetu, Dialóg s diabetom. Soňa napísala pre deti rozprávku Zázračný elixír. Spolu s ňou som vytvárala a napĺňala tabuľky pre Sacharidy do vrecka.
 
Počas rekondičných pobytov som spoznala veľa rodičov a detí. Každý jeden ma niečím obohatil. S niektorými sa náš vzťah vyvinul do priateľstva za čo som im veľmi vďačná.
 
Letný pobyt Mysli mimo krabice pokladám za najlepšiu vec, čo som mohla pre mladých  spraviť. Aj keď príprava tohto pobytu je po všetkých stránkach  veľmi náročná, neľutujem to.  Deti s diabetom sú neskutočne šikovné, kreatívne, zodpovedné a  ochotné pomáhať iným.
 
Keď už bilancujem, musím spomenúť projekt S diabetom trochu inak. Počas štyroch rokov občianske združenie pomohlo viac ako 200 deťom  s kontinuálnym monitoringom glukózy. Tento projekt by sa nedal robiť bez vysokej finančnej pomoci. Ďakujem rodine Kušíkovej, ktorá nezištne našim deťom pomáha.    
 
Počas 10 rokov práce v združení som stretla veľa dobrých ľudí, ale nie všetko je iba pekné. Dozvedela som sa o sebe veci, ktoré som nikdy neurobila, nepovedala a ani neplánujem robiť a hovoriť. Veľakrát nechápem, prečo niekomu moje aktivity vadia, veď iba pomáham. Ale o tom asi život je.
 
Nuž a čo dodať na záver , ďakujem všetkým Soni, Šarlote, Katkám, Danke, Silvii, Edite, Zuzkám, Lenkám, Monikám, Martinkám,... že mi dôverujú a berú ma takú aká som. Ďakujem všetkým spoločnostiam, ktoré finančne podporujú aktivity občianskeho združenia. Ďakujem svojej rodine, Hanke, Saške a Hondzovi, že mi pomáhajú . Ďakujem odborníkom – diabetológom, že so mnou o diabete diskutujú aj keď nie som lekár. Ďakujem všetkým, ktorí nám prajú aj tým, ktorí nám neprajú, aspoň ma posúvajú ďalej.
 
Ľubica



Návrat na obsah