Kedysi sa cukrovke hovorilo aj pánska choroba. Toto ochorenie sa spájalo s prejedaním a kto iný  sa mohol prejedať a dopriať rôzne dobroty, ako páni. V dnešnej dobe už cukrovku nepripisujeme k „pánom“, ale ľuďom, ktorí nemajú práve najlepší životný štýl. Je smutné, že čo raz viac sa s cukrovkou -  diabetom stretávajú deti a ich rodiny. Diabetes mellitus I.typu, nie je o prejedaní, o sladkých jedlách a nezdravom životnom štýle. Je to  autoimunitné ochorenie, ktoré prichádza do rodín ako nežiadúci hosť. Svojou prítomnosťou neškodí kráse, neberie vlasy, neznemožňuje mobilitu, nedeformuje myseľ a dušu. Nie je ho vidieť, nezaberá miesto, nedá sa chytiť, ani zobraziť sonnom, alebo CT-čkom. Usadí sa v tele dieťa a berie si iba jeden maličký hormón a to je inzulín. Počas svojho pobytu očakáva veľa pozornosti, pochopenia a hlavne trpezlivosti.
Hosť prináša so sebou  do rodiny nové pojmy. Glykémia,  hypoglykémia, hyperglykémia, glykemické profil, rýchle a pomalé sacharidy, denný a nočný inzulín,  kontraregulácia, ketóny,.... Vyžaduje pravidelný režim dňa a s tým spojené úkony. Pred jedlom zmerať glykémiu, podať inzulín, odvážiť jedlo, vypočítať obsah sacharidov v strave, kontrolovať glykémiu pred športom, po športe, správne doplniť sacharidy, kontrolovať glykémiu počas  noci a stále dookola .  Celá rodina sa mu musí prispôsobiť. Aj napriek enormnej snahe všetkých, nie vždy je návštevník spokojný. Je nevrlý a má veľké vrtochy. Raz sa mu zdá, že inzulínu je veľa na podané jedlo, inokedy, že je ho málo. Raz mu pobyt na čerstvom vzduchu robí dobre, inokedy nie. Celá rodina je z neho unavená a snaží sa pochopiť jeho potreby.  Čo je ale najhoršie, s dieťaťom  chodí všade. Nie je možné ho len tak nechať doma sedieť v kúte. Ide na návštevu k starým rodičom, ktorí sa ho boja. Ide aj do škôlky, kde ho nechcú. Vyberie sa aj do školy, kde tiež nie je vítaný.    A tak je rodina s novým  návštevníkom - diabetom prvé týždne zúfalá. Hľadá pomoc u odborníkov, na diskusných fórach, webových stránkach a známych. Hľadá odpovede ako zvládnuť vrtochy svojho nového hosťa. Tu prichádza na pomoc diabetikinfo.  
OZ diabetikinfo sa už niekoľko rokov  snaží pomáhať rodinám, ktorým pribudol diabetes. Nie, že by sme vedeli odpovedať na pálčivú otázku Prečo práve k nám prišiel tento nežiadúci hosť, ale snažíme sa dávať odpovede, ako sa s ním dá žiť.  Prinášame  praktické rady a skúsenosti, ktoré  uľahčia začiatky s diabetom.  Našou snahou je pomáhať pri každodenných problémoch. Informujeme o možnostiach, ktoré sú dostupné pre detského diabetika. Vydávame edukačné publikácie, organizujeme nielen vzdelávacie ale aj rekondičné pobyty pre celé rodiny. Osobitne sa venujeme dospievajúcim deťom. Učíme ich zvládať svojho návštevníka, ukazujeme im možnosti a spôsoby, ako s daným ochorením uspieť v reálnom živote.  Prostredníctvom projektu S diabetom trochu inak, poskytujeme novozisteným detským diabetikom kontinuálny monitoring glukózy, ktorý pomáha návštevníka  zobraziť, pochopiť a následne urobiť opatrenia, aby nie len on bol spokojný.
Aj napriek počiatočnému zúfalstvu a slzách vo vankúši, nášho nového detského návštevníka prijmeme. Pochopíme jeho neustále sa meniace potreby. Čas nám ukáže, že má aj pár pozitívnych vlastností a dokonca má aj dobrý vplyv na naše dieťa. Návštevník mu pomáha byť disciplinovaným a trpezlivým. Neuberá mu na šikovnosti, práve naopak. Neobmedzuje ho športových aktivitách, skôr ho nabáda v nich pokračovať.  Dovoľuje mu, byť úspešným vo všetko, čo dieťa chce dosiahnuť.
V najbližších dňoch sa bude o diabete mellitus veľa hovoriť, písať a diskutovať. Toto ochorenie si zaslúži nie len jeden deň, týždeň pozornosti. Nie preto, že to bola „pánska choroba“. Je dôležité, aby ľudia mali informáciu, nie len o tom čo diabetes je, ale aj ako sa dá s ním žiť.  Počet malých detí s návštevníkom pribúda a zatiaľ nie sú vítaný v predškolských zariadeniach. Aj deti v školách chcú chodiť na výlety a do školy v prírode. Iba neustálou osvetou dokážeme deťom s návštevníkom zabezpečiť žiť svoj život so svojimi rovesníkmi.
A aby som nezabudla. Všetko najlepšie k narodeninám pán Frederick Grant Banting. Ďakujem, že si nám dal inzulín.