Už prešlo niekoľko dní od ukončenia rekondičného pobytu našich detí a rodičov. Odstupom času sa môže človek pustiť do hodnotenia. Aký bol tento rekondičný? Splnil očakávanie detí a rodičov? Splnil moje očakávanie? Neminula sa niekoľko mesačná námaha účinku.
Hlavným cieľom deti bolo zažiť zábavu, myslím, že tej sme im dopriali až-až. A aby to nebolo iba o zábave, zažili aj nepríjemné veci, na ktoré asi chceme všetci zabudnúť. Zbojník im po úpenlivom hľadaní poklad vydal, zlaté dukáty sa všetky minuli.
Ja som človek náročný a nemám rada polovičné veci. A to je asi môj hlavný problém, možno chcem až príliš veľa dosiahnuť a nie vždy sa to dá zrealizovať na 100%.
Mojim cieľom bolo umožniť rodičom sa na pár dní oslobodiť od neustálej starostlivosti o svoje deti. Myslím, že toto sa mi podarilo. Tiež som chcela, aby staršie deti boli patrónmi tých mladších a pomáhali im pri každodenných rituáloch spojených s diabetom. Zo začiatku to aj tak bolo, ale nakoľko som nebola úplne dôsledná ako fungujú patróni, postupne deti zabúdali na svoju funkciu. V tomto boli rezervy. Nepokladám to za veľké mínus, veď deti sa chceli venovať činnostiam, ktoré ich bavia a rodič ten je vždy poruke.
Ďalším cieľom bolo umožniť viacerým deťom možnosť používať kontinuálny monitoring aspoň počas rekondičného pobytu. Za veľkej pomoci spoločnosti Medtronic sa to podarilo na sto percent. Spoločnosť nám na celý pobyt zapožičala štyri inzulínové pumpy, štyri snímače a ako bonus pre naše deti aj štyri senzory bezplatne. Za toto im patrí veľké Ďakujeme. Deti, ktorých liečba prebieha na inzulínových perách, si mohli vyskúšať nie len nosenie pumpy, ale aj vidieť ako sa chovajú ich glykémie. Je úžasné ak vás zastaví dieťa a povie vám, pozri, aké dobré mám glykémie. Myslím, že toto nepotrebuje komentár.    
Pre deti bol hlavný program Hľadanie pokladu. Určite ste zachytili na našej stránke, že za hry dostávali indície. Cieľom bolo dosiahnuť v nich súdržnosť, naučiť sa pracovať v tíme a akceptovať aj mladších spoluhráčov, ktorí nie sú až taký obratní, alebo rýchli. Musím veľmi pochváliť naše deti. Samé sa dohodli, že indíciu dostanú všetci, nie len víťaz. Pomáhali si navzájom a snažili sa naozaj spoločne nájsť  poklad. Trošku som podcenila  trpezlivosť nie len detí, ale aj rodičov. Indície som musela vydať skôr, nakoľko hľadanie pokladu sa už stalo pre majiteľa penziónu nebezpečné. Hrozilo, že nezostane kameň na kameni. Našťastie všetko dobre dopadlo.
A aké mám ja  hodnotenie celého rekondičného? Som presvedčená, že takéto akcie je dobré robiť pre deti.   Ale, nie je vhodné mať tak širokú vekovú škálu detí. Tento rok mala najmladšia účastníčka 3 roky a najstaršia 15 rokov. Pre tak širokú vekovú škálu sa ťažko pripravuje adekvátny program. Tiež je nutné zaviesť pre mladších účastníkov povinný oddych. Únava si vyberala svoju daň.
Tak a čo dodať na záver. Ďakujem pani doktorke Emílii Jančovej, že ma ani tento rok nenechala v tom samu. Ďakujem môjmu kamarátovi Julo, že prijal úlohu zbojníka, neboj ani na budúci rok na teba nezabudnem.  Ešte raz ďakujem spoločnosti Medtronic a ich pracovníkovi  p. Beňovi, za ich nadštandardnú pomoc. A Vám rodičia,  ďakujem za nádherný darček, účasť, trpezlivosť a toleranciu, keď niečo možno neklapalo na 100%.  Samostatne chcem poďakovať všetkým deťom, lebo  boli správne detskí, pravú chvíľu odvážni a darovali mi kus svojho sveta.

P.S. Rekondičný na budúci rok bude