Rozhovor s p. Lacíkom

Keď my, alebo nám blízky človek dostane ochorenie diabetes mellitus 1. typu, hľadáme všade informácie o tomto ochorení. V zapätí hľadáme nádej, že jedného dňa ...

Prinášame Vám rozhovor s　pánom Ing. Igorom Lacíkom, PhD, DrSc. , vedúcim Oddelenia špeciálnych polymérov a biopolymérov na Ústave polymérov SAV v Bratislave. So svojimi spolupracovníkmi sa venuje hlavne využitiu polymérnych materiálov pre enkapsuláciu pankreatických ostrovčekov, vývoju implantovateľného glukózového senzora a príprave vodorozpustných polymérov


1. Pán riaditeľ, môžete nám bližšie priblížiť na čom konkrétne pracujú vaši pracovníci v　danej oblasti

Moje oddelenie a　spolupracovníci pracujúci na tejto téme sú prevažne chemici, t.j. špecialisti na polymérnu a　organickú chémiu, ktoré na prvý pohľad nemajú zrejmý súvis s　liečbou cukrovky. Nie je tomu však tak. Vieme využiť naše vedomosti pre multidisciplinárny výskum zahrňujúci lekárov, imunológov, biológov, fyzikov, chemikov atď., ktorý je zameraný na poskytnutie liečby cukrovky s　cieľom zabezpečiť pre diabetických pacientov kontinuálnu kontrolu nad hladinou cukru v　krvi. Táto dlhodobá kontrola hladiny cukru v krvi sa plánuje dosiahnuť transplantovanými funkčnými pankreatickými ostrovčekmi, ktoré po transplantácii (pravdepodobne do brušnej dutiny) fungujú ako vlastný pankreas. Pankreatické ostrovčeky sú pred zničením imunitným systémom chránené obalením (enkapsuláciou) v polymérnej membráne v　tvare mikrokapsúl o　priemere zhruba 0,5 mm. Práve príprava takýchto mikrokapsúl predstavuje našu expertízu, ktorou sa snažíme prispieť do riešenia tejto témy. Už niekoľko rokov spolupracujeme s　významnými pracoviskami v　USA, Európe a　Austrálii na projekte pod názvom Chicago Diabetes Project. Základné informácie o　tomto projekte sú na stranke www.chicagodiabetesproject.org (v　anglickom jazyku) a　informácie týkajúce sa našej práce sú na stránke neinvestičného fondu www.cukrovkanf.sk. Okrem našich odborných aktivít si dovolím uviesť, že v　11.-13. mája 2011 pripravujeme v　Bratislave stretnutie predstaviteľov projektu Chicago Diabetes Project, čo berieme ako ocenenie nášho vkladu do projektu a　zviditeľnenie našej práce.

2. Dlho sa hovorí o　liečbe diabetu pomocou transplantácie pankreatických ostrovčekov. V　čom spočíva táto liečba.

Pokusy smerom k nahradeniu poškodených pankreatických ostrovčekov transplantáciou funkčných ľudských buniek sú známe niekoľko desaťročí. Avšak až v roku 2000 bol vyvinutý protokol transplantácie v Edmontone v　Kanade, tzv. Edmonton protokol, ktorým sa podarilo pomocou ľudských ostrovčekov transplantovaných do pečene obnoviť sekréciu inzulínu u　diabetických pacientov a　vylúčiť inzulínovú liečbu pichaním inzulínu. Koncept transplantácie funkčných pankreatických ostrovčekov sa tak ukázal ako reálny pre liečbu cukrovky bunkovou terapiou. V　posledných desiatich rokoch bolo celosvetovo takto transplantovaných niekoľko stovák pacientov s　rôznou dobou fungovania transplantovaných ostrovčekov v priemere okolo jedného roka, aj keď u nemalého počtu pacientov táto doba presahuje päť rokov. Medzi hlavné problémy pre využitie tohoto konceptu pre širšiu populáciu pacientov je nemožnosť zabezpečiť dostatočné množstvo funkčných ľudských pankreatických ostrovčekov a　nutnosť podávania imunosupresív pre ochránenie takto transplantovaných ostrovčekov pred imunitným systémom.

Cieľom enkapsulácie pankreatických ostrovčekov pred ich transplantáciou je vyhnúť sa tomu, aby bol pacient vystavený podávaniu imunosupresív, ktoré prinášajú určité riziká pre celkový zdravotný stav pacienta.

3. Aká je výhoda transplantácie pankreatických ostrovčekov

Transplantované ostrovčeky neustále kontrolujú hladinu cukru v　krvi, čiže fungujú ako vlastné pankreatické ostrovčeky pred zničením. Pacient si nemusí pichať inzulín a　nemusí si kontrolovať hladinu cukru v　krvi. Po zdravotnej stránke sa nedostavujú stavy hyper- a　hypoglykémie so všetkými následkami. Tento fakt významne zvyšuje kvalita života pacienta.

4. Ako pokročila veda v　tomto spôsobe liečby

Musíme rozlišovať transplantáciu neenkapsulovaných ostrovčekov podľa Edmontonovho protokolu a　transplantáciu enkapsulovaných ostrovčekov.
V　prvom prípade sa už jedná o　klinicky odsúhlasenú a　využívanú metódu, v　ktorej sa riešia napr. otázky dostupnosti ostrovčekov a　nových zdrojov (kmeňové bunky, zvieracie ostrovčeky), ich efektívnej transplantácii vzhľadom na prežívanie a　fungovanie, ako aj najbezpečnejšej formy imunosupresívnych látok.
V　druhom prípade napriek, niekoľkým klinickým testom v　posledných temer 20 rokoch, sa jedná zatiaľ o　experimentálne štúdium aj keď s　veľmi intenzívnym výskumom a　vývojom.
V súčasnosti prebiehaju na Novom Zélande rozsiahle klinické testy s enkapsulovanými ostrovčekmi izolovanými z　pankreasu prasiat. Tieto informácie sú dostupné v　na stránke www.lctglobal.com. Aj ked sa u　pacientov, ktorí sa zúčastnili na týchto klinických testoch, zatiaľ nemohol vysadit inzulín, predbežné výsledky ukazujú na zníženie vyskytu hypoglykémie a　zníženie hodnoty glykozylovaného hemoglobínu.
Rieštelia projektu Chicago Diabetes Projektu sa venujú transplantácii enkapsulovaných ľudských pankreatických ostrovčekov a　vývoju mikrokapsúl s　dôrazom na materiál, ktorý bude bezpečný pre transplantáciu do ľudského organizmu.

5. Pre ktorých pacientov je daná liečba vhodná

Výber pacientov pre transplantáciu pankreatických ostrovčekov podľa Edmonton protokolu musí spĺňať kritériá z　pohľadu veku a　celkového zdravotného stavu. Napríklad v　UIC v　Chicagu tieto kritéria zahrňujú vek 18 - 65 rokov, diagnózu cukrovky typu I　pred vekom 40 rokov, výskyt labilnej cukrovky s　obtiažnou kontrolou hypoglykemických stavov a iné). Táto terapia vzhľadom na podávanie liekov potlačujúcich imunitnú reakciu nie je možná pre detských pacientov.
Podobné kritéria sú zatiaľ definované aj pre pacientov zahrnutých v　klinických testoch s　enkapsulovanými prasačími ostrovčekmi na Novom Zélande.
V　prípade úspešnosti a　odstránenia rizík spojených s transplantáciou enkapsulovaných pankreatických ostrovčekov bude možné navrhnúť takúto terapiu najpravdepodobnejšie aj pre detských pacientov trpiacich na cukrovku.

6. Sú s　danou liečbou spojené nejaké riziká

Cukrovka sa začala liečiť po objavení inzulínu v　roku 1921. Aj keď po rokoch začalo byť zrejmé, že inzulínové injekcie nie sú schopné nastaviť hladinu cukru tak ako zdravé pankreatické ostrovčeky, pokiaľ sa podarí nastaviť hladinu cukru v　krvi je liečba inzulínom spojená s　malými rizikami vedľajších následkov.
Navrhnutá liečba cukrovky transplantáciou enkapsulovaných funkčných pankreatických ostrovčekov nesmie predstavovať riziko pre diabetického pacienta. Transplantáciou sa dostáva do organizmu cudzí materiál - polymérne mikrokapsule a　ostrovčeky. Preto je potrebné kontrolovať a nastaviť v　prvom rade vlastnosti mikrokapsúl tak, aby chronicky nestimulovali imunitný systém. Práve tejto oblasti sa veľmi detailne venujeme v　tejto fáze prác v　rámci Chicago Diabetes Projektu, kde okrem iných testov sa mikrokapsule sa testujú v　kompletnej ľudskej krvi, aby sa rozpoznala odozva ľudského imunitného systému a　posúdila vhodnosť mikrokapsúl pre transplantáciu do ľudského organizmu.

7. Môžete nám povedať v　akom časovom úseku je daná liečba reálna pre našich pacientov

Najradšej by som odpovedal, že naozaj to bude čoskoro. Predpovedí, kedy bude takáto liečba všeobecne dostupná pre diabetických pacientov, sa už urobilo v　minulosti veľa a　nedodržali sa. Vyplývali z　toho, že koncept bol úspešne odskúšaný na mnohých modeloch diabetických zvierat a　predpokladalo sa, že bude možné bezproblémovo naštartovať klinické testy. Postupom času si vedci pracujúci na tejto téme uvedomili jej komplexnosť a　obtiažnosť z　pohľadu funkčnosti enkapsulovaných pankreatických ostrovčekov a　hlavne ich bezpečnosti pre pacienta.

Jedná sa o　rizikový projekt a　aj zodpovedná predpoveď sa spája s　rizikom jej nenaplnenia. V　súčasnosti sa už veľa vie o　vhodnosti polymérnych materiálov a　mikrokapsúl a　dovolím si predpovedať, že o　niekoľko málo rokov takýto materiál bude známy. Využitie tohoto princípu pre všetkých pacientov ktorí takúto transplantáciu potrebujú, je však tiež závislé na zdroji buniek. Biologické vedy postupujú veľmi rýchlo a　je pravdepodobné, že v　priebehu niekoľkých rokov sa vyrieši aj otázka neobmedzeného zdroja buniek. Očakáva sa, že veľa základných otázok na vhodnosť materiálu a　vhodnosť výberu buniek dajú práve prebiehajúce experimenty na Novom Zélande.

Čo sa týka Vašej otázky o　reálnosti liečby pre našich pacientov. Verím, že akonáhle bude takáto terapia dostupná pre pacientov na svetových pracoviskách, bude ju možné aplikovať aj na Slovensku. V　spolupráci so slovenskými lekármi, kolegami, mnohými spolupracovníkmi a　známymi, ktorí nás v　posledných mesiacoch kontaktovali, sa pokúšame o　niektoré kroky, ktoré sú zatiaľ v　prípravnej fáze. Akonáhle sa nám podarí tieto kroky skonkretizovať, budeme čitateľov portálu www.diabetikinfo.sk informovať.

Ďakujem za rozhovor