Rozhovor s p. Martinkom

Prinášam Vám rozhovor s Doc. MUDr. Emilom Martinkom. Určite ho poznáte zo stránok časopisov, alebo diskusných relácií venovaných problematike diabetu. Len málo kto vie, že Doc. Martinka zastáva funkciu primára Národného diabetologického centra v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni. Na svojom pracovisku založil prvé komplexné Centrum pre diabetickú nohu a do praxe zaviedol ako prvý na Slovensku a medzi prvými v rámci EU viaceré nové terapeutické postupy. Založil tiež Centrum pre tehotné diabetičky, Centrum pre nastavovanie na liečbu pomocou inzulínovej pumpy a kontinuálneho monitorovania glykémie a  celoslovenského oftalmologického Reading centra pre skríning diabetickej retinopatie.
Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD sa podieľa sa ako externý docent na výučbe študentov lekárskej fakulty a fakulty ošetrovateľstva Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine a je tiež členom Vedeckej rady JLFUK. Pracuje tiež ako lektor a člen atestačnej komisie v odbore diabetológia a ako lektor v odbore endokrinológia. Je predsedom odbornej pracovnej skupiny A10 pre antidiabetiká Ministerstva zdravotníctva SR a taktiež  predsedom Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

Ste predsedom Slovenskej diabetologickej spoločnosti. Čo je jej cieľom? Na čo je zameraná?
Slovenská diabetologická spoločnosť (SDS) je odborná spoločnosť a podobne ako ostatné odborné spoločnosti jej hlavným poslaním je evidovať, zhromažďovať a aktívne podporovať rozvoj poznatkov v oblasti diabetológie a tieto poskytovať širokej členskej základni. SDS sa však aktívne zapája aj do koncepčného a spoločenského diania v diabetológii. SDS komunikuje z MZSR, zdravotnými poisťovňami, inými odbornými spoločnosťami a vypracováva a predkladá návrhy na zlepšenie zdravotnej starostlivosti a jej organizovania na Slovensku. Odborne vplýva a snaží sa o implementáciu najnovších efektívnych poznatkov v diagnostike a liečbe pacientov s diabetom mellitom. SDS partnersky komunikuje aj so Zväzom diabetikov Slovenska a inými pacientskymi organizáciami s cieľom napomáhať pri presadzovaní opodstatnených požiadaviek pacientov a rovnako k získaniu podpory pacientskych organizácií pri presadzovaní záujmov SDS..  

SDS pripravila návrh Národného diabetologického programu. Čo obsahuje, kedy by mal byť prijatý vládou a ako sa dotkne pacientov s DM1?
Národný diabetologický program (NDP) koncepčne vychádza z požiadaviek Európskej Únie. Tie sú zamerané najmä na prevenciu diabetu mellitu 2. typu (diabetu 1.typu zatiaľ nevieme predísť), včasnú diagnózu a implementáciu najnovších vedou podložených „cost/efektívnych“ poznatkov pre čo najširšiu skupinu pacientov, ako aj vytváranie databáz odrážajúcich stav starostlivosti a definujúcich potrebné kroky pre jej zlepšenie. Materiál je v súčasnej dobe na ministerstve zdravotníctva spracovávaný do formy  potrebnej k predloženiu do Vlády SR. Cieľom NDP je v súlade požiadaviek EU spomaliť nárast diabetu a včasnou diagnostikou a efektívnou liečbou zredukovať a oddialiť rozvoj komplikácií a zefektívniť tak aj enormné ekonomické zaťaženie štátu súvisiace s liečbou diabetu. Pacientov s diabetom mellitom 1. typu (DM1) sa týkajú všetky body súvisiace s implementáciou najnovších poznatkov a zlepšením starostlivosti o viaceré komplikácie vrátane lepšej organizácie jej poskytovania. Sú tam zahrnuté napríklad koncepčné kroky ako je budovanie komplexných diabetologických centier v každom kraji, centier pre diabetickú nohu, oftalmologických „reading“ centier, centier pre tehotné diabetičky a pod. Medzi koncepčné prvky patrí aj návrh pre  vytvorenie štandardov edukácie a ambulantnej a lôžkovej starostlivosti. T.j. čo a ako by malo byť realizované na diabetologických ambulanciách (nemocniciach) a uhrádzané zdravotnými poisťovňami aby bola zabezpečená optimálna starostlivosť na celom Slovensku. NDP zvláštnu pozornosť venuje sociálne slabším skupinám, deťom a tehotným ženám. Detských pacientov s DM1 sa okrem toho týkajú aj plánované aktivity na školách vrátane edukácie učiteľov o problémoch a potrebách detí s DM1 a spôsobe a povinnosti škôl zabezpečiť vhodné prostredie aby dieťa jednak malo možnosť bez akýchkoľvek problémov a strádaní venovať sa aj liečbe svojho ochorenia a aby jeho ochorenie nebolo predmetom priamej či nepriamej diskriminácie alebo fyzického ši psychického strádania. Na našej stránke www.zivotbezcukrovky.sk  plánujeme založiť „horúcu linku“, kde sa deti resp.  ich rodičia môžu na nás priamo obracať s problémami či návrhmi, ktoré sa budeme snažiť riešiť.      

V minulom roku sa otvoril projekt Modrý kruh, je zameraný na deti školského veku. Aké má doteraz výsledky, splnil očakávania?
Projekt Modrý kruh je súčasťou Národného diabetologického programu. Jedná s o projekt zameraný na všetkých školákov s cieľom získať ich pre zdravý životný štýl, zdravé návyky a tak založiť u nich  predpoklad k prevencii civilizačných ochorení v budúcnosti, ako je diabetes mellitus 2 typu, obezita, srdcovocievne či onkologické ochorenia. Školský vek sme volili z dôvodu, že v tomto období sa vytvárajú názory a základné životné postoje. V prvej časti sa projekt sústredil na deti, školy a ich učiteľov a možno ho hodnotiť ako veľmi úspešný. Deti sa spolu so svojimi pedagógmi a edukačnými sestrami venovali zdravému životného štýlu do tej miery, že vytvorili presvedčivé práce, ktoré potom verejne prezentovali. Zistili že zdravý životný štýl vrátane zdravej stravy je príjemný. Naučili sa tiež,  že sú aj také formy cukrovky (teda diabetes 1. typu), ktorej sa predísť nedá a že takýmto ochorením trpí aj veľa ich spolužiakov a kamarátov. Mnohým sa vyjasnil nesprávny mýtus, teda že toto ochorenie nie je nákazlivé a že ich kamaráti sú rovnako šikovní ako oni a tiež že toto ochorenie má aj veľa známych a slávnych ľudí, majú však „starosti na viac“. V ďalšom kole Modrého kruhu budú oslovení súčasne rodičia detí (s diabetom aj bez neho) aby sa do projektu zapojili a aby si zásady zdravého životného štýlu si osvojili celé rodiny. Priali by sme si, aby tento projekt pomohol aj ďalšej diskusii a mediálnej pomoci v chápaní detí s už prítomným diabetom.
Ďalším podobným projektom je program „Diateens“ ,ktorý je zameraný na stredoškolákov, bude sa realizovať ešte v tomto roku a bude sa jednať o prieskum životných návykov stredoškolákov pred a po edukácii. V súvislosti s aktivitami na školách je našim cieľom zaviesť do školských osnov predmet o zdravom životnom štýle a priamu intervenciu do škôl v zmysle racionálnej výživy v školských jedálňach, podporu pohybovej aktivity, boj proti  „fastfoodom“  a „fastfoodovým“ reklamám  z reálov škôl. A znovu zdôrazňujem, snahu o doslova legislatívne vytváranie vhodného prostredia pre deti s už jestvujúcim diabetom 1. typu.

Ľudia poznajú pojem cukrovka a spájajú DM2 a DM1. Aj Modrý kruh je skôr orientovaný ako prevencia proti DM2 do budúcna. Rodičia diabetických detí sa často stretávajú s obvinením,  že keby ich dieťa sa zdravo stravovalo, viac športovalo, nemuselo by mať diabetes.  Nemyslíte si, že by mala byť verejnosť viac informovaná aj o ochorení DM1?
Áno, súhlasím. Ako som už spomenul máme viaceré možnosti ako predísť alebo aspoň oddialiť vznik diabetu 2. typu zatiaľ čo diabetu 1. typu zatiaľ predísť nevieme. Logicky aj predmetom edukačných projektov a kampaní môže byť iba diabetes mellitus 2. typu. Nemyslím si však, že kampaň k prevencii diabetu 2. typu by nejakým spôsobom mala ubližovať pacientom s diabetom 1. typu alebo ich rodičom. Nemyslím si ani to, že by rodičia detí z DM1 mali byť boli obviňovaní, že niečo zanedbali. DM-1 je totiž autoimunitné ochorenie, ktorému sa nedá predísť. Na viac, ochorenie často začína už v útlom detskom veku. Rozdiely medzi diabetom 1. typu a 2. typu  spomíname v každom mediálnom vstupe (bohužiaľ, spravodajské niekoľko sekundové zostrihy príslušným redaktorom môžu byť niekedy nešťastné a predmetom rozčarovania) a aj naša kampaň je zameraná aj na vytváranie  vhodného prostredia na školách, kde samozrejme patrí aj informovanosť učiteľov. Hoci priemerne vzdelaný Slovák ovláda že jestvuje diabetes, ktorý vzniká v mladom veku, pacient si musí pichať inzulín a že tomuto ochoreniu sa nedá predísť, edukácie nikdy nie je nazvyš. Mnohokrát však  citlivé situácie rozjatruje aj schválnosť, ľudská hlúposť a zloba.

Niektoré deti  s diagnózou DM1 majú v školských zariadeniach problém so svojim ochorením, hlavne zo strany pedagógov. Nerešpektujú, že deti majú hypoglykémiu, sú nútené si  potajomky podávať inzulín, merať glykémiu. Neuvažujete o edukácii v školských a  predškolských zariadeniach ?
Táto problematika ako som už spomenul v predošlých odpovediach je súčasťou plánovaných rozhovorov so zodpovednými  predstaviteľmi Ministerstva školstva. Zdôrazňujem, deti s diabetom nesmú byť diskriminované a sme pripravení v rámci svojich možností proti takýmto vedomým či nevedomým snahám alebo hoci len ich náznakom rázne bojovať.   

Naše OZ je mladé a malé. Aj napriek tomu sa snažíme pomáhať  rodičom diabetických detí, či už prostredníctvom nášho informačného portálu, tlačenými publikáciami alebo osobnými stretnutiami. Vidíte Vy,  ako predseda SDS, možnosť alebo priestor na podporu našej činnosti alebo na spoluprácu so SDS?
Určite, každé združenie môže zohrávať záslužnú úlohu. Aktivity jednotlivých združení však musia byť spoločné a mali by byť zastrešené jednou silnou organizáciou, ktorá spolupracuje s odborníkmi a je aj uznaným partnerom pre oficiálne vyjednávanie. Tým sa zabezpečí nielen zodpovedajúca odborná úroveň informácií ktoré to ktoré OZ šíri, ale aj sila pri presadzovaní záujmov pacientov s diabetom smerom k oficiálnym štruktúram. Sila členskej základne je základným predpokladom byť partnerom pre jednania, ktoré môžu byť úspešné. Problémom Slovenska je roztrieštenosť, množstvo rôznych nezávislých združení s rôznymi predstavami o činnosti, ktorých predsedovia sú často ešte aj rozhádaní. SDS úzko spolupracuje so Zväzom diabetikov Slovenska a vyzýva aj ostatné spolky k zjednoteniu. Spoločne so ZDS sme  vďaka spolupráci dosiahli viacero pozitívnych zmien v prospech všetkých pacientov.

Na Slovensku je niekoľko OZ, ktoré sa venujú diabetu. V čom vy vidíte ich silné stránky a v čom slabé stránky? Vidíte potenciálne oblasti, v ktorých sú rezervy (napr. v oblasti dosiahnutia lepšej kategorizácie zdravotníckych pomôcok pre diabetikov) a ktorým by sa mohli venovať?
Ako som už uviedol, silnou stránkou spolkov je vytvorenie spoločenstva ľudí s obdobnými problémami, starosťami a záujmami čo nepochybne posilňuje každého jednotlivca. Slabou stránkou je roztrieštenosť, nejednotnosť a dokonca aj nerozumná rivalita medzi jednotlivými združeniami a prakticky nulová akcieschopnosť pri presadzovaní akýchkoľvek záujmov. Ak teda cieľom jednotlivých spolkov je okrem diskutovania aj skutočne niečo dosiahnuť, SDS vyzýva  k vytvoreniu jednej silnej organizácie pacientov s prepracovanou štruktúrou a koncepciou činnosti.
Pokiaľ sa týka otázok kategorizácie, tie sú špecifické. Laik ich vidí úplne iným spôsobom než členovia kategorizačných komisií. Samozrejme že úplne ideálnym stavom by bolo, keby všetko bolo kompletne hradené. To však nie je možné ani v omnoho silnejších ekonomikách sveta než akou je Slovensko. Osobne si myslím, že dostupnosť   liekov ako aj pomôcok v našej krajine je primeraná možnostiam, stále je však čo vylepšovať. V poslednej dobe sme zaznamenali zo strany MZSR ako aj poisťovní viacero ústretových krokov pre diabetológiu a v mnohých otázkach sme na tom dokonca lepšie, než mnohé bohatšie krajiny. Avšak ani najmodernejšie postupy nezabezpečia adekvátne výsledky bez osobnej zaangažovanosti a zodpovednosti každého pacienta.   

Pán primár, svoju odbornú prax vykonávate už niekoľko rokov,  do Vašej ambulancie v NEDU prichádza veľa pacientov z celého Slovenska. Pociťujete zmenu vnímania pacienta a jeho ochorenia oproti minulosti? Sú dnešní DIA „dospeláci“  zodpovednejší k svojmu zdraviu?
Sú tri skupiny pacientov. Tí, ktorí pochopili podstatu ochorenia ako aj svoju kľúčovú úlohu v liečbe a tak ku nemu aj pristupujú. Tí, ktorí si síce stále priznávajú chyby a sú si ich vedomí, nevedia sa však prinútiť aby sa ich vyvarovali a napokon tí, ktorí ako keby svoje ochorenie ani nevnímali a domnievajú sa že za ich ochorenie je zodpovedný lekár.  

Veľakrát dostávam otázku „Nepoznáš dobrého diabetológa“? V čom podľa Vás spočíva dobrý diabetológ?
Predstava o dobrom lekárovi sa môže veľmi líšiť medzi hodnotením pacientom a odborníkom. Zatiaľ čo odborník posudzuje viac odbornú úroveň a výsledky, pacient často lekára hodnotí podľa toho ako sa ku nemu správa, či má preňho dostatok času, či je ústretový k jeho (niekedy nie celkom opodstatneným) požiadavkám a pod. Ani jeden lekár nechce pacientovi zle, ani ho poškodiť. Medzi lekárom a pacientom musí vzniknúť akási symbióza a tá záleží na oboch. Preto sú lekári, ktorých časť pacientov hodnotí veľmi pozitívne zatiaľ čo u iných sa predstavy o tom istom lekárovi odlišujú. To je bežné.

V okolitých štátoch (Slovinsko, Rakúsko) sa pri liečbe diabetu uprednostňuje liečba inzulínovou pumpou spojená s kontinuálnym monitoringom. U nás sa za posledné roky  tiež rozšíril tento spôsob liečby, ale aj tak je prioritne liečba novodiagnostikovaných detí nastavená na inzulínové perá. Nemyslíte si, že by bolo vhodné na Slovensku začať uplatňovať tento  trend?
Inzulínová pumpa je nepochybne najdokonalejší spôsob podávania inzulínu. Neznamená to však automaticky, že by takto mali a museli byť liečení všetci pacienti s DM1. Sú pacienti, u ktorých sú pumpa a kontinuálny monitoring doslova nevyhnutné, zatiaľ čo u iných táto liečba neprináša pridanú hodnotu, alebo ju odmietajú samotní pacienti. Inzulínová pumpa aj kontinuálny monitoring  majú totiž aj svoje limitácie a úskalia. Podľa môjho názoru by ideálny počet pacientov na pumpe na Slovensku bol cca dvojnásobný oproti súčasnosti, je to však aj veľmi drahý spôsob liečby. Šírka do akej môže byť táto metóda využiteľná závisí od finančných zdrojov a politiky štátu resp. zdravotných poisťovní.

 Na svojom pracovisku v NEDU ste zriadil Centrum pre nastavovanie na liečbu pomocou inzulínovej pumpy a kontinuálneho monitorovania glykémie. Koľko takýchto centier ešte na Slovensku existuje? Ak ich je viac, pracuje každé s vlastnou metodikou, alebo  platí jednotná metodika pre všetky centrá?
Ďalšie centrá sú v Martine, Košiciach a tiež v Bratislave. Postup pri nastavovaní je jednotný.

Vzájomný vzťah medzi diabetom 1. typu a celiakiou je známy vyše 40 rokov. Až 7% diabetikov malo po čase diagnostikovanú celiakiu. Sú na Slovensku známe štatistické informácie koľko diabetických pacientov trpí aj celiakiou, alebo disfunkciou štítnej žľazy? Je možná prevencia proti týmto dvom ochoreniam?
Tak ako pri DM1, rovnako aj v prípade celiakie a viacerých pridružených ochorení štítnej žľazy sa jedná o autoimunitné ochorenie. Nejde o komplikácie cukrovky ale paralelné ochorenia, ktoré vyplývajú z rovnakej poruchy organizmu. Postihnuté môžu byť aj ďalšie orgány ako nadoblička, hypofýza, koža  a ďalšie orgány. Výskyt ochorení štítnej žľazy u pacientov s diabetes mellitus 1. typu sa pohybuje okolo 20%, celiakia postihuje cca 7-10% a pomerne časté je tiež vitiligo. Prevencia týchto ochorení zatiaľ nie je možná.


Ďakujem za rozhovor

Ľubica Pilková