Rozhovor s p. Ucháľovou

Blíži sa začiatok školského roku a žiaci sa vrátia do školských lavíc. Prichádzajú aj deti, ktoré prvýkrát prejdú  školskou bránou. Budú medzi nimi aj deti, ktoré majú  ochorenie diabetes.
Blíži sa začiatok školského roku a　žiaci sa vrátia do školských lavíc. Prichádzajú aj deti, ktoré prvýkrát prejdú školskou bránou. Budú medzi nimi aj deti, ktoré majú 　ochorenie diabetes.
Hlavne pri prvákoch sa rodičia boja, ako sa ich dieťa začlení do kolektívu, ako ho bude chápať pani učiteľka, učiteľ. Pocit neistoty pri ochorení dieťaťa je oveľa silnejší ako pri zdravých deťoch.
Požiadala som o　rozhovor pani RNDr. Jarmilu Ucháľovú zástupkyňu riaditeľa ZŠ vo Veľkom Bieli, aby sme rodičom priblížili pohľad pedagóga.

1. Pani zástupkyňa, aký postup odporúčate pre rodičov, ktorých dieťa má diabetes?
Ak dieťa prichádza do školy prvýkrát, čiže je prvák, je dobré, aby rodičia kontaktovali koncom augusta budúceho triedneho a　dohodli si s　ním osobné stretnutie ešte pred začiatkom školského roka. Odporúčam priviesť zo sebou aj budúceho školáka. V　kľude, bez stresu je možné vysvetliť učiteľovi, čo vyžaduje zdravotný stav dieťaťa. Neodporúčam rodičom, aby si to nechávali na prvý deň v　škole. Do triedy príde okolo 20 nových detí a　pedagóg nemôže sústrediť svoju pozornosť iba na jedného žiaka. Je dôležité si uvedomiť, že triedny učiteľ sa s　diabetom možno nikdy reálne nestretol. Počas stretnutia je možné ukázať učiteľovi, ako sa meria glykémia, podáva inzulín, ak ho dieťa vie podať samé. Tiež je dobré sa hneď dohodnúť, kde bude dieťa tieto úkony robiť. Či je to možné v　triede, alebo v　jeho kabinete,.... Vždy sa nájde možnosť.


2. Majú rodičia priniesť na stretnutie nazvem to „ ťahák „ o　diabete?
To pokladám, za veľmi dobrý postup zo strany rodičov. Ak je v　tom „ ťaháku „ stručne popísane čo diabetes obnáša, je to veľká pomôcka ako pre učiteľa, tak aj pre žiaka. Obaja vedia, čo v　niektorých situáciách robiť, alebo na čo nezabudnúť. Je to iba vítané.

3. Viem, že diabetes nie je známy pre niektorých dospelých, tak aj pre deti. Odporúčate rodičom, aby počas vyučovania vysvetlili ostatným spolužiakom , prečo si ich dieťa musí merať krv a　následne podávať inzulín?
Je to veľmi individuálne, preto je dôležitá konzultácia s　triednym učiteľom. Môj názor je taký, že pre 6-7 ročné deti nie je veľmi vhodné, aby im tieto informácie poskytoval rodič žiaka. Ak sa deti zaujímajú, a　určite sa budú zaujímať, je dobré, keď im to vysvetlí ten konkrétny žiak. Vždy si myslím, že je možné na triednom aktíve podať informáciu ostatným rodičom a　oni následne doma svojim deťom.

4. Liečba diabetu je hlavne spojená s　podávaním inzulínu. Väčšina detí v　tomto veku používa inzulínové perá. Kde ich majú počas vyučovania mať?
Odporúčam rodičom, aby pre deti vyčlenili samostatné vrecúško na inzulínové pero a　glukomer. Dôležité je, aby bolo označené meno a　triedou. Je dobré tam uviesť aj, že je to DIA vrecko. Myslím, že každé dieťa by ho malo mať vo svojej taške, ale samozrejme je možné sa dohodnúť aj inak s　triednym učiteľom.

5. V　dnešnej dobe je bežná komunikácia cez mobilný telefón. Odporúčate rodičom, aby ho dali svojmu dieťaťu pre možnosť rýchleho spojenia v　prípade problémov?
Používanie mobilného telefónu je dvojsečná zbraň. Uvedomme si, že 6-7 ročné deti sú veľmi emotívne, každú radosť, ale aj nespokojnosť chcú rýchlo niekomu povedať, najčastejšie rodičom. Škola má svoj vyučovací proces, žiak prišiel do školy a　musí rešpektovať pravidlá školy. Samozrejme, ak má žiak problém spojený so svojim zdravím , nevie na danú situáciu adekvátne reagovať, je možné mobilný telefón použiť. Ale aj v　takomto prípade je dobré, aby dieťa najskôr oznámilo učiteľovi, že chce kontaktovať rodiča a　kvôli čomu. Tiež nie je vhodné, aby rodičia kontaktovali dieťa počas vyučovacej hodiny. Každá škola má na internete zverejnený rozvrh. Ak rodičia chcú kontaktovať dieťa, tak počas prestávky.

6. Môže nastať situácia, že pred obedom dieťaťu chodia rodičia podávať inzulín, alebo iný príbuzný.
V　tomto nevidím problém. Dôležité je, aby triedny učiteľ bol s　tým oboznámený a osobne poznal človeka, ktorý bude podávať inzulín. Pri prvom stretnutí je dobre na toto upozorniť triedneho učiteľa.

7. Škola nie je len o　povinnostiach. Deti cez vyučovanie chodia na výlety, navštevujú múzeá, divadla,... mal by sa aj rodič diabetika ich zúčastniť ?
Každá aktivita mimo školy je rodičom vopred oznámená a　vo väčšine prípadov aj vyjadrujú svoj súhlas, prípadne nesúhlas, či sa ich dieťa danej činnosti môže zúčastniť. Viem, že rodičia môžu mať obavy o　svoje dieťa. Ale je dobre si uvedomiť, že ich dieťa je súčasťou kolektívu, kde si každý buduje svoje postavenie. Žiak sa inam chová v　prítomnosti rodiča a　inak keď je s　učiteľom a　spolužiakmi. Nie som zástancom, aby sa rodičia zúčastňovali školských aktivít, ktoré sú určené iba pre žiakov. Ostatní spolužiaci môžu takéto dieťa začať vylučovať z　kolektívu. Prílišný strach a　horlivosť rodičov máva negatívny vplyv na postavenie dieťaťa v　kolektíve.

Na záver by som chcela rodičom povedať ešte jednu vec. Učiteľ s　deťmi trávi veľmi veľa času. Dôverujte mu, nesnažte sa neustále kontrolovať svoje dieťa. Deti sa návštevou školy začínajú stavať samostatnými, umožnite im to. Nie je správne, keď sa v　žiakovi buduje pocit, že je iný na základe diagnózy a　 že nemôže robiť činnosti ako jeho rovesníci. Nikto predsa nechce, aby dieťa trpelo pocitom menejcennosti. Pozerajme sa na deti cez ich snahu dosahovať dobré výsledky v　škole.

Všetkým deťom prajem ešte pekné prázdniny.


Ďakujem za rozhovor