Škola s diabetom

Nástup do školy je pre všetky deti veľkou udalosťou, deti s diabetom to však môžu prežívať ešte viac, pretože sa väčšinou spoliehajú na rodičov vo väčšej miere ako ich rovesníci. Rovnako sú na tom aj staršie deti, ktoré síce do školy už chodili, ale predtým, ako im bol zistený diabetes.

Prinášame Vám preto niekoľko praktických rád, ako sa čo najlepšie pripraviť na zvládnutie tejto významnej situácie v živote každej rodiny:

• Dieťa predovšetkým potrebuje istotu, že spolu s dospelými to zvládne - treba ho ubezpečiť, že pani učiteľka bude poznať jeho režim a bude mať telefónne čísla na rodičov, aby im mohla zavolať, keby to bolo potrebné. Rovnako ho treba povzbudiť, aby sa nebálo povedať pani učiteľke, ak bude cítiť hypo, aj keby to bolo cez vyučovaciu hodinu, pretože je to situácia, ktorú treba riešiť hneď.
  

• Dieťa treba pripraviť na to, že spolužiaci sa budú pýtať, čo je to diabetes, na čo je glukomer a inzulínové pero, prečo si pichá inzulín a či ho to bolí - je to prirodzené, pretože sa s tým predtým ešte nestretli. Hlavne s budúcim prváčikom je vhodné znovu a znovu sa o tom rozprávať, aby aj on potom vedel povedať ostatným deťom, že napríklad že inzulín je ako kľúč, ktorý otvára dvierka na bunkách v celom telíčku, aby sa do nich dostala výživa a telíčko bolo zdravé a silné. Že ihly na pichátku aj inzulínovom pere sú veľmi malé a jemné, prispôsobené špeciálne deťom, takže to pichanie nebolí. Že rovnako ako ostatné deti, môže jesť všetko, aj sladkosti, len musí vedieť, kedy a koľko.
  

• Dieťa treba viesť k samostatnosti, aby si bez problémov zvládlo odmerať glykémiu – bude to potrebovať napríklad po telesnej výchove alebo keď bude mať pocit, že mu hrozí hypo. Ak si dieťa bude samotné pichať inzulín, malo by tiež postupnosť jednotlivých krokov zvládať bez problémov, pretože hlavne zo začiatku to bude v rámci školského prostredia pre neho aj tak nová skúsenosť.
  

• Deti sú väčšinou praktické bytosti – najmä budúci prváčik určite ocení, keď mu vopred ukážeme, čo všetko bude mať okrem školských vecí v taške (glukomer, inzulínové pero, desiatu, prípadne olovrant, čerstvú zeleninu v miske, ak by bol hladný, hypo výbavu a náhradné jedlo pre prípad mimoriadnych situácií) a skúsime to spolu s ním uložiť do tašky, aby presne vedel, kde to neskôr nájde. Môžeme tiež spolu s ním vybrať nálepky na označenie jednotlivých misiek alebo mu môžeme vyrobiť na jednotlivé misky menovky s obľúbenými obrázkami – bude to pre neho dôležité hlavne zo začiatku, kým ešte nevie čítať. Tiež je dobré do obalu od glukomera a inzulínového pera pre istotu vložiť lístok s menom dieťaťa, jeho diagnózou a kontaktom na rodičov. Osvedčilo sa tiež v obale inzulínového pera okrem samotného pera nosiť pre istotu aj náhradné ihly (do pera aj do pichátka).
  

• V rámci posledného augustového týždňa je vhodné zájsť spolu s dieťaťom do školy a porozprávať sa s jeho učiteľkou, vysvetliť jej jeho režim a možné riziká, s ktorými sa môže stretnúť. Učiteľku je vhodné informovať, kedy bude dieťa desiatovať (či s ostatnými alebo potrebuje jesť v inom čase, ako je v škole desiatová prestávka). Treba sa s ňou tiež  dohodnúť, kde si dieťa bude merať glykémiu a pichať inzulín, aby sa mohlo na to sústrediť, resp. kde mu bude pichať inzulín člen rodiny, ktorý za ním pred obedom príde. Ak je v škole zvykom, že deti dostávajú ako odmenu za svoju prácu sladkosti, je potrebné vopred sa dohodnúť, či rodičia triednej učiteľke prinesú sladkosti vhodné pre ich dieťa alebo bude dieťa odmeňované inak.
  

• Ak budú za dieťaťom kvôli obednému inzulínu chodiť napr. starí rodičia, bolo by vhodné, aby sa do školy išli pozrieť ešte pred začiatkom školského roka, aby poznali jeho učiteľku (a ona ich) a presne vedeli, kde má dieťa triedu – určite to ocenia, pretože aj pre nich to bude niečo nové.
  

• Okrem triednej učiteľky je tiež vhodné porozprávať sa s učiteľom/učiteľkou telesnej výchovy, aby vedel/vedela o riziku hypoglykémie a o spôsobe, ako ju zvládnuť. Je tiež dobré sa s ním/s ňou dohodnúť, kedy a kde si dieťa bude merať glykémiu (ak to pred hodinou bude potrebné) a že si bude so sebou na hodinu pre istotu nosiť glukomer, jedlo aj hypo výbavu. Zároveň ich treba upozorniť aj na to, že v prípade mimoriadnej hodiny telesnej výchovy je potrebné, aby malo dieťa mimoriadny pohyb pokrytý mimoriadnym jedlom (jeho organizmus sa zmene nedokáže prispôsobiť automaticky) – väčšie deti to spravidla vedia odhadnúť samé, pri menších však môže byť nevyhnutné spojiť sa s rodičmi, aby sa predišlo zbytočnej hypoglykémii.
  

• Zároveň je vhodné zvážiť, že by rodič dieťaťa, po súhlase učiteľky/učiteľa, v prvých dňoch školského roka prišiel do triedy spolu s dieťaťom a vysvetlil ostatným deťom, čo to znamená, keď má niekto diabetes, ako je to so stravovaním (aby napríklad ostatné deti nepýtali „ochutnať“ desiatu dieťaťa alebo neponúkali mu vlastnú desiatu, príp. sladkosti) a poprosiť ich, aby povedali pani učiteľke, keď sa dieťa nebude cítiť dobre. Podstatné je však zdôrazniť, že dieťa je rovnaké ako oni, jediným rozdielom je, že dostáva inzulín zvonka, prípadne ho pred nimi pochváliť, aké je vzorné, že všetko dodržiava tak, ako má.
  

• Najneskôr na začiatku školského roka je vhodné porozprávať sa aj s vychovávateľkou v školskom klube a dohodnúť sa s ňou, ako bude mať dieťa zabezpečený olovrant (či si pred olovrantom bude merať glykémiu, resp. v akom čase bude olovrantovať a kto mu to pripomenie). Mala by byť tiež informovaná o tom, aké krúžky bude dieťa navštevovať a ako bude mať upravený režim, aby ich bez problémov zvládlo (napr. či si pred krúžkom alebo po ňom musí odmerať glykémiu, či bude mať posilnený olovrant).
  

• Koncom augusta je tiež dobré postupne dieťa pripravovať na školský režim – najlepšie je zistiť si zvonenia po jednotlivých vyučovacích hodinách a podľa toho nastaviť dieťaťu stravovací režim (ak to jeho glykémie umožnia). Taktiež je potrebné počítať s tým, že v priebehu doobedia bude mať dieťa v škole menej pohybu (s výnimkou dní, keď budú mať telesnú výchovu) a prispôsobiť tomu aj domáci režim a raňajky, resp. desiatu. Ak bude dieťa chodiť do školského klubu, po obede, keď majú deti priestor na hry, bude pohyb intenzívnejší. Naopak, po olovrante si deti zvyknú robiť úlohy, takže pohybu bude opäť menej.
  

• Treba sa pripraviť aj na to, že vyučovanie nie vždy končí tak, že dieťa môže ísť na obed v čase, ktorý zodpovedá jeho bežnému režimu (napr. prváci zo začiatku majú len 4 hodiny, vyučovanie skončí o 11:45, čo väčšine detí vyhovuje – po štvrtej hodine dostanú inzulín a idú na obed so spolužiakmi). Starší žiaci, a neskôr aj prváci, už mávajú vyučovacích hodín viac, vtedy je potrebné dohodnúť sa s učiteľkou, kedy bude dieťa chodiť na obed – či po štvrtej hodine a na piatu hodinu príde neskôr, alebo si po štvrtej hodine pridá SJ podľa uváženia rodiča a až po piatej hodine, resp. neskôr potom dostane inzulín a obed.
  

• Aby bola nová situácia pre všetkých čo najjednoduchšia, je veľmi vhodné pripraviť pre učiteľku stručný písomný súhrn, pretože väčšina učiteľov nemá s diabetom žiadne skúsenosti – okrem základných informácií o režime dieťaťa by mal obsahovať aj telefonický kontakt na rodičov.