Škôlka s diabetom

Deti mamičiek, ktorých skúsenosti sú popísané nižšie, chodia (príp. chodili) do bežnej škôlky, čo je pre ne veľmi dôležité, pretože sa automaticky zaraďujú medzi ostatné deti. Je to dobrý spôsob podpory teórie: „Jediný rozdiel medzi mnou a inými deťmi je v tom, že ja si pichám inzulín zvonka a im ho vytvára telíčko samé."
Dôležitým faktorom je prístup učiteľky – mala by vedieť, že dieťa môže fungovať rovnako ako iné deti, najhoršie je, keď ho začne ľutovať, to naše deti naozaj nepotrebujú. Treba ju, samozrejme, upozorniť na riziko vzniku hypoglykémie – najlepšie je nechať buď u nej alebo v skrinke „hypo výbavu“ (sladký krabičkový džús, kocky cukru, hroznový cukor, osvedčené trvanlivé pomalé sacharidy, napr. chrumkavé suché chlebíky alebo obilninové tyčinky). Vhodné je tiež ráno pred odovzdaním dieťaťa učiteľke pre istotu odmerať glykémiu, aby sme predišli prípadnej hypoglykémii pred desiatou.
Na možnosť vzniku hypoglykémie treba pamätať vždy, keď idú deti mimo škôlky, aj keď je to len malý výlet alebo prechádzka – v takýchto prípadoch je vhodné, aby si dieťa hypo výbavu (alebo jej časť) zobralo pre istotu so sebou.
Každé dieťa môže hypoglykémiu vnímať inak, niektoré deti si ju neuvedomujú vôbec. Väčšinou deti bolia nohy, kolena, sťažujú sa na únavu a sú bez nálady. Samozrejme tieto príznaky pri hypoglykémii sú individuálne. Je dobré pani učiteľke popísať typické príznaky vášho dieťaťa.

Stravovanie v škôlke

Soňa (mama osemročnej dcérky, ktorá chodila do škôlky na pol dňa)
Dcérke zistili diabetes, keď mala 5 rokov, predtým chodila do škôlky. Prvé dva mesiace, kým sa fyzicky dala do poriadku, bola doma. Potom začala zase chodiť do škôlky, najprv na pol dňa bez obeda, neskôr tam aj obedovala. Hneď na začiatku sme museli vyriešiť niekoľko problémov:
1. Desiata – deti totiž jedli už o pol deviatej, čo bolo pre nás veľmi skoro (doma raňajkovala o siedmej a desiatovala až takmer o pol desiatej). Dcérka veľmi chcela jedávať spolu s deťmi, tak sme to vymysleli tak, že sme 0.5 SJ presunuli z raňajok do desiatej a glykémie takéto riešenie akceptovali.
2. Vysoké glykémie pred obedom, keď nešli von – keď som mala dcérku predtým doma a v priebehu doobedia sa von ísť nedalo, našli sme si pohybovú aktivitu aj tak (tancovali sme, skákala na švihadle, hádzali sme si loptu). Ale v škôlke sa hrali na koberci s hračkami, takže pohyb bol minimálny a glykémia si to hneď všimla, pravidelne sa vyšplhala nad 15. Pomohlo nám, keď sme zaviedli model „rozdelená desiata“ – dcérka mala v tom období na desiatu 2 SJ, väčšiu pevnú časť (1.5 SJ) zjedla vždy s ostatnými deťmi v rámci desiatej a zostávajúcu 0.5 SJ dostala len vtedy, ak išli von (vždy ráno sme dávali učiteľke pohánkové tyčinky alebo zodpovedajúci kúsok jablka a pred prechádzkou to dcérka zjedla).
3. Obed v škôlke alebo doma – zo začiatku som dcérku brala zo škôlky domov o 11:00, takže obedovala doma (okolo 12:15) a glykémie pred obedom mala dobré. Keď sme sa ale rozhodli, že skúsi obedovať v škôlke, museli sme zase riešiť vysoké glykémie – deti totiž mali obed už o 11:15. Preto som musela upraviť ešte raz upraviť SJ na desiatu: keď obedovala doma, dostala desiatu 1.5 SJ (pevná časť) + 0.5 SJ (pohyblivá časť, ak išli von). Keď ale zostávala na obed v škôlke, mala desiatu 1.25 SJ (pevná časť) + 0.25 SJ (pohyblivá časť, keď išli von). Takto sa nám podarilo dosiahnuť dobré glykémie aj pred obedom v škôlke.
4. Hlad medzi jedlami – občas sa stalo, že dcérka bola medzi jedlami hladná, preto som jej vždy ráno nechávala v skrinke zatváraciu krabičku s nakrájanou čerstvou zeleninou (uhorka, paprika) a s učiteľkou sme boli dohodnutí, že si ju dcérka môže ísť hocikedy zobrať.
5. Obed - samostatnou kapitolou bolo meranie glykémie a pichanie inzulínu pred obedom. Bola som prekvapená, spolužiaci si na to dokázali zvyknúť rýchlejšie ako mnohí dospelí. Našej dcérke svojím spôsobom vyhovovalo, keď sa pri nás jej kamaráti pristavili a pýtali sa, čo robíme, sama im všetko vysvetlila a častokrát sa spýtala: „Má ešte niekto záujem dozvedieť sa niečo o inzulíne?“ Vždy po pichnutí inzulínu dcérka dostala nakrájanú čerstvú zeleninu, vrátila sa do triedy a na obed išla potom spolu s ostatnými deťmi.
Čo sa týka samotného obeda, všetko závisí od ochoty kuchárky – ak veľmi nevychádza v ústrety, najjednoduchšie je nosiť do škôlky kompletný obed alebo, ak je to možné, zobrať dieťa pred obedom zo škôlky domov. Naša kuchárka bola veľmi ochotná, takže ak mali zemiaky alebo zemiakovú kašu, prílohu dcérke odvážila. V takomto prípade som ale dcérke zvykla pribaliť ovsené vločky, celozrnné rezance alebo nasucho opraženú celozrnnú žemľu, kuchárka jej to dala do polievky, mávala tak po obede lepšiu glykémiu, ako keby mala len zemiaky. Polievky ani omáčky sme do SJ nepočítali, napriek tomu, že boli zahustené bielou múkou, jej množstvo bolo v jednej porcii zanedbateľné.
Ak mali ryžu, cestoviny alebo knedľu, nosíla som odváženú prílohu z domu (ryžu natural zmiešanú s bielou v pomere 2/3 natural a 1/3 biela, celozrnné cestoviny, cereálnu knedľu), od kuchárky dostala dcérka zvyšok obeda vrátane porcie zeleninového šalátu – nebývala veľká, preto sme ju do SJ nezapočítavali ani vtedy, keď bola v šaláte mrkva, cvikla, kukurica alebo hrášok. A ak mali k obedu kompót, nosili sme si vlastný odvážený a započítaný do SJ.
Ak boli na obed halušky, placky, zapečené zemiaky alebo zapečené cestoviny, robievala som dcérke rovnaké, resp. podobné jedlo doma a kuchárka jej ho potom len zohriala. Osobitné postavenie v jedálničku mala pizza, tú dcérka musela mať od kuchárky, počítali sme 50 g na 1 SJ a rovnako ako pri zemiakoch, tiež sme predtým dávali do polievky niečo bohaté na vlákninu.
Ak bol v škôlke sladký obed, nosievali sme kompletný obed z domu, najčastejšie kuraciu polievku s mäsom a celozrnnými rezancami a k tomu orechovník (nakrájaný na tenké plátky, aby ich bolo viac) alebo dúbravanské koláčiky (sú podobné ako moravské, ale podstatne menšie, takže som mohla dcérke dať dva celé kúsky – pretože nemajú na obale sacharidy, skúsili sme odhadnúť 20 g na 1 SJ a presne to zodpovedalo, tie dva kúsky mali 3 SJ). Dcérka bola spokojná, že aj ona mala sladký obed a vďaka tomu, že polievku mávala dosť hustú, nikdy potom nebola hladná.
6. Sladkosti - v škôlke bolo obrovskou výhodou, že deti si bežne sladkosti so sebou nenosili, s výnimkou dní, keď mali sviatok. Dohodla som sa s dcérkou, že keď blahoželajú oslávencovi a potom sa rozdáva niečo sladké, môže si tiež zobrať a odloží si to do skrinky. Spolu sme potom vždy pozreli či sú na obale uvedené sacharidy – ak áno, sladkosť sme pri vhodnej príležitosti započítali do SJ, ak nie, vybrala si namiesto toho niečo iné, čo sme započítať vedeli.

Žaneta (mamina osemročných dvojičiek, ktoré chodili do škôlky na pol dňa)
Naše deti v škôlke len desiatovali – desiatu som im vždy pripravovala ja, podľa jedálneho lístka, aby boli spokojní, že majú rovnaké alebo podobné jedlo ako ostatné deti.
Dcérka aj syn mali v skrinke každý svoj ruksak, v ktorom bol glukomer, krabičkový džús a polovica rožka pre prípad hypo. Ruksak nosili všade so sebou, či boli na školskom dvore alebo na prechádzke. Dcérka cítila hypo vždy a prišla povedať, syn občas. Ale kedykoľvek, keď sa vyskytol nejaký problém, učiteľky odmerali glykémiu a zavolali mi. A keď išli deti zo škôlky na výlet, chodievala som s nimi ako doprovod.

Miriam (mama štvorročnej dcérky)
Moja dcérka chodí teraz prvý rok do škôlky, zatiaľ na pol dňa, ale chcem vyskúšať aj na celý deň. V škôlke ju učiteľky nemerajú ani nepichajú, vedia, že majú mať pri sebe cukor, ak by mala hypo a v skrinke má vždy dva balíčky: jeden (0.5 SJ) pre prípad, že pôjdu na dlhú prechádzku alebo budú mať iné športové aktivity a ďalší so syrom, šunkou a zeleninou (0 SJ), ak by bola hladná. V škôlke majú desiatu skôr, preto som prerozdelila SJ – na raňajky dávam o 0.5 SJ menej a pridám na desiatu, aby vydržala do obeda.

Monika (mama päťročného syna)
Keď deti raňajkujú, syn má v skrinke zeleninu a tú si ide zobrať. Na desiatu ma navážené jabĺčko a to zje zároveň s deťmi.

Ľubica (mama štvorročného syna)
Syn chodí do škôlky na pol dňa. Keď deti jedia chlieb, on má šunku, zeleninu, syr. O 10:00 si zje ovocie.

Ťahák pre pani učiteľku
Veľmi sa nám osvedčilo pripraviť pre učiteľku v škôlke písomný súhrn, v ktorom sú základné informácie o režime dieťaťa a telefonické kontakty na rodičov. Učiteľky to vítajú, pretože väčšina z nich s diabetom nemá žiadne skúsenosti, a takto majú všetky podstatné informácie  na jednom mieste.