Naše deti s inzulínovou pumpou
Sophie: diabetes jej diagnostikovali v novembri 2008 vo veku 2,5 roka. Hneď aj začala používať inzulínovú pumpu. Na pumpe a sensore je od začiatku diagnózy. Ako sa nám žije? No asi tak ako všetkým s cukrovkou, raz hore raz dole a občas aj v strede J A kedy pumpu najviac oceňujeme? Ja by som povedala, že celých 24 hodín, pretože má dávky inzulínu rozpočítané presne na jej potrebu, plus môže sa napapať, kedy chce, koľko chce a čoho chce, či ide športovať alebo nie. Čo by som ja nikdy nedala preč, je senzor, pretože viem presne každú minútu, kde je s cukrom, aj keď nie vždy úplne presne, ale hlavne viem, či ide dole alebo hore a viem sa tomu prispôsobiť. Sophie je ešte malá, takže žiadne veľké športy nerobíme, zbožňuje tanec a spev, ale aj plávanie, lyžovanie a hlavne lietať s kamoškami.
S pozdravom Sophiina mamina
Diana: mám 12,5 roka a diabetes som dostala v januári 2009. Od augusta 2010 som na inzulínovej pumpe a používam aj senzor. Pumpu by som nikdy nevymenila za nič na svete. S pumpou môžem cez víkend a cez prázdniny dlhšie spať. Pri tréningoch a zápasoch – basketbal, nemusím tak presne dodržiavať čas jedla, môžem si obed posunúť, keď hráme dlhšie zápas. Pri senzore vidím aktuálne glykémiu a viem zareagovať, keď stúpa alebo klesá. A super je, že sa pichám iba raz za tri dni, nie ako pri perách 4x denne. Všetkým deťom s DM by som dopriala, aby mohli mať inzulínovú pumpu aj senzor. Je to oveľa pohodlnejšie a ľahšie.
S pozdravom Diana
Klárka: má diabetes od 6.10.2010. Boli sme na perách najprv s inzulínmi Actrapid a Insulatard, potom po 2 mesiacoch sme prešli na Levemir. Glykémie mala stále nevyrovnané a záver - Brittle diabetes. Teraz sme od 20.2.2012 sme na inzulínovej pumpe a uvidíme, čo bude.....,dúfam, že len lepšie... Klárka normálne cvičí na TV a 4x do týždňa má gymnastiku. V 1. triede, keď jej zistili DM I, tak s družstvom vyhrali krajské a okresné kolo v gymnastickom štvorboji v športovej gymnastike, venuje sa plávaniu, cyklistike, kolieskovým korčuliam. Má rada kreslenie a čítanie rozprávok.
S pozdravom Klárkina mamina
Veronika: naša dcéra Veronika má 4 roky a inzulínovú pumpu ma od leta 2011. Diabetes mellitus I. jej bol zistený ako ročnej. Je veľmi pohyblivá, rada tancuje, spieva, učí sa básničky... Po počiatočných problémoch si na pumpu dobre zvykla a teraz je jej neoddeliteľnou súčasťou. Dávkovanie inzulínu je oveľa jednoduchšie a presnejšie ako povodne dávkovanie injekčnými striekačkami. V reštauráciách a verejných priestranstvách je dávkovanie inzulínu omnoho jednoduchšie ako predtým. Taktiež celkove výsledky sú lepšie, ako sme dosahovali pri injekčných striekačkách. Netreba sa toho báť, skôr sa treba s tým naučiť žiťJ
S pozdravom Veronikin tatino
Emka: Emke diagnostikovali DM, keď mala 18 mesiacov (12/2009). V 10/2011 prešla na IP. Čo ma Emka najradšej? Papanie J A rada sa hra na tetu učiteľku a na maminku.
S pozdravom Emkina mamina
Filipko: pumpu dostal ako 4,5 ročný. Stotožnil sa s ňou úžasne, vôbec ju nerieši a aj v noci, keď sa zobudí, tak ju hľadá v posteli, aby si ju vzal. Keď sa mu v noci náhodou odtrhne kanyla, tak príde sám za mnou, že sa mu odtrhla a mám mu nastreliť novú. S nastrelením máme trosku problém, musí si spraviť svoj rituál s otázkami, či to bude bolieť alebo nie. Deti upozorňuje, že mu to nemajú chytať, pretože mu ju môžu pokaziť. Pridať inzulín si vie pomocou diaľkového aj sám, len musím s ním rátať a zastaviť ho, keď pridá tú dávku, akú má, ale zasa on si vie už od 3 rokov sám odmerať aj glykémiu. Veľmi rád sa bicykluje, behá na korčuliach a rád vymýšľa. On je skôr športový typ, takže všetko, čo sa týka športu, ho zaujíma a veľmi rýchlo sa aj učí. V tomto je, našťastie, po mužovi.
S pozdravom Filipkova mamina
Peťko a Žanetka: sme dvojičky, máme 7 rokov, chodíme do prvej triedy a bývame vo Viničnom pri Pezinku. Diabetes máme ja, Žanetka, od svojich 3 rokov a ja, Peťko, od svojich 4 rokov, číže za tú dobu sme si už zvykli a preto už diabetes berieme ako umývanie zúbkov. Ešte donedávna sme boli na liečbe inzulínovými perami, no už pár týždňov sa tešíme inzulínovým pumpičkám. Pýtate sa prečo? Lebo sa už nemusíme pichať 5 krát za deň, môžeme cez víkend dlhšie spať a dokonca sa nám už po pár dňoch upravili aj naše glykémie. Vieme, že inzulínová pumpa nie je zázrak, ale veľmi nám pomáha a vôbec nám neprekáža ani pri našich koníčkoch, ktoré máme....Ja, Peťko, hrávam stolný tenis a futbal a samozrejme rád surfujem na počítači a ja, Žanetka chodím na tanečnú a na gymnastiku a taktiež na futbal, samozrejme dievčenský, tiež rada hrávam hry na počítači. Naše pumpičky berieme ako svojich najlepších kamarátov a už si ich nedáme za nič na svete. Naša mamička nám hovorí, že sme jej "detičky na baterky" J.
S pozdravom Žanetka a Peťko
Nelly: dcéra dostala DM1 v 22 mesiacoch, začali sme liečbu s inzulínovými perami, z ktorých sme vzápätí prešli na inzulínové striekačky. V septembri 2011, keď mala Nelly 4 roky, sme prešli na liečbu inzulínovou pumpou spolu s kontinuálnym monitoringom. Je to úžasne veľká sloboda, menej pichania. Malá sa hneď s pumpou stotožnila, vôbec jej nerobí problém. Nelly chodí na karate a má rada knižky, rozprávky a nintendo J. V používaní pumpy vidím len výhody, sme spokojní.
S pozdravom mamina Nelly
Hanka: diabetes má skoro 7 rokov. Už si ani nepamätám, aké to bolo bez nej. Jedno však viem iste, že na perá by som sa už nevrátila. Vyhovuje mi jej diskrétnosť i keď ja sa nehanbím za to, že mám cukrovku. Pumpa spolu so senzorom mi pomáha v mnohých veciach, hlavne pri tréningoch na plávaní. Je výhodná aj pre možnosť podávania malých dávok inzulínu. Pumpu by som nikdy nevymenila za nič a som rada, že sme sa pre ňu rozhodli.
S pozdravom Hanka
