Vyjadrenie Andrei Rudovej

Dostali sme možnosť vyskúšať kontinuálny monitoring a teraz sa budem snažiť v krátkosti zhrnúť ako to prebehlo a ako to dopadlo....
Takže Francesco Ludovico má 4 rôčky, DM nám diagnostikovali presne 6. Septembra 2013 a viem aj hodinu kedy som uvidela na glukomery hodnotu 22,7 , podlomili sa mi nohy a myslela som si najskôr že vidím manželov glukomer, ale keď som sa vrátila znova na zem a bola som na prijíme na detskom oddelení nemocnice, pochopila som, že je to hodnota nameraná môjmu malému srdiečku.... Začala sa nová epocha v našom živote,a s tým aj samozrejme pichanie inzulínu, meranie glykémií, dodržiavanie presných hodín jedla, SJ na tanieri a pod..... a nemôžem sa sťažovať. Išli sme na jednotku- za tri mesiace sme sa dostali na glykovaný 6,3 a boli sme naozaj spokojný......My – dospelý áno...Ale...ale Francesco, to nezvládal s tými striekačkami, s tými pichniami o ktorých bol presvedčený, že mama s nimi raz skončí...hlavne keď videl svojho ocina, ktorý nemusel pichať, lebo je na inzulínovej pumpe....plakával, prosíl, prisahal, že bude poslúchať, len nech aj on môže mať takú pumpu ako tatino....a tak aj bolo...nie síce tu na Slovensku,pretože, bohužial systém poisťovní, ktoré vedia lepšie ako lekári, čo je pre pacienta lepšie, nie je naklonený dobre kompenzovaným pacientom, ale v Taliansku, kde sa Francesco narodil sme dostali jeho vysnívanú kámošku...pumpu ... J Ale ...ale ,ako sme sa snažili, tak sme nedokázali Francesca dobre nastaviť na nový systém dávkovania -basaly, bolusy....Úplne iné veci na ktoré sme boli zvyknutý -  a to sa nám dosť bilo s tým ako funguje pacient na ihlách... Nevedeli sme už ako pochopiť presne ako Keko funguje, tak som oslovila cez žiadosť p. Pilkovú  a tá sa mi hneď ozvala, dohodli sme termin a šlo sa nato....
Zavedenie senzora bolo čosi úžasné....môj syn počítal ako o život do päť a potom znova do päť....a ani nemrkol očkom....bola som spokojná, lebo som z toho mala celkom zmiešané pocity. Kontinuálny monitoring je niečo úžasne šokujúce a tak reálne, že odporúčam všetkým, čo to chcú vyskúšať aby sa pripravili hlavne psychicky, aby si nechali od p. Pilkovej presne vysvetliť ako sa správať v akej situácii, pretože je to naozaj VEĽMI dôležité!!!! Mala som problém zniesť tlak zo strany môjho manžela, ktorý sa ešte nenaučil trpezlivosti a tým urobil veľa korekcií bez premýšľania, pretože videl veľa šípok na rôzne smery – čo sú mimo jeho vkusu J!!!!Poviem pravdu aj sme sa sem tam hádali, pretože ja som nechcela kontinuálny monitoring na neustále korigovanie, ale na pochopenie, kde pridať a kde ubrať a takto to jednoducho nešlo....Je to naozaj veľmi dobrý pomocník, ale zlý pán v nesprávnych rukách. Je to možnosť bez neustáleho pichania do tých maličkých prštekov zabárať to pichátko na to aby sme vedeli že ďalšiu hoďku sa môže krpec hrať bez toho aby mi zbledol, lebo je v hypoglikémii. Je fakt, že sme ich dosť vychytali, čo nám aj pomohlo vyhnúť sa známym hyperglikémiám, ktoré veľakrát nedávali zmysel..... Ale jednu vec viem určite, aspoň raz – dva krát do roka to zopakujem, ale keď bude manžel na pracovnej ceste J J J
Odporúčam vyskúšať, mať na to vlastný názor, vedieť ako to pomôže Vám, lebo ja som tiež veľa študovala pred požiadaním, ale na rovinu.....je to úplne niečo né než iba čítanie J Veľké ďakuejm p. Pilkovej, je to človek, ktorý Vám veľa pomôže a mne potvrdila to čo som si myslela..... vlastná skúsenosť je tá najlepšia..... Keko si zvykol veľmi rýchlo, vlastne okamžite, a už tretí deň pri kalibrovaní kričal, že mu mám dať pokoj s meraním glyčky s krvi...veď on má monitor!!!! Pršteky si odýchli a mi ideme ďalej... J Ešte raz ďakujeme !!!!!