Prečo ste sa rozhodli pre kontinuálny monitoring?
Pre kontinuálny monitoring sme sa rozhodli preto, lebo Martin (13) mal strašne rozlietané glykémie. Začiatkom februára dostal chrípku a museli sme zvýšiť dávky inzulínu. Tesne po vyliečení odchádzal na lyžiarsky kurz a nemal ešte dobre vytitrované dávky inzulínu. Volal domov, že si nevie sám poradiť, lebo mával pred obedom cca 23 mmol/l glykémie. Nevedeli sme, čo sa deje v noci s jeho glykémiami, lebo v noci nevstal, aj keď sme ho budili telefónom. Pomohol nám vtedy náš pán doktor, znížiť rapídne všetky dávky inzulínu. Martin sa vrátil domov a kolotoč okolo zlých glykémií začal opäť. Stále sme boli v začarovanom kruhu. Rozhodli sme sa preto požičať si kontinuálny monitoring, aby sme zistili v čom je problém. Zakúpili sme si sensor.. Martin bol však vystrašený, hlavne z aplikácie senzora. Avšak vďaka našej Ľubke a jej Hanke sa nám to úspešne podarilo.
Ako syn znášal byť monitorovaný a ešte aj s pumpou?
Martin nebol na začiatku vôbec presvedčený, že monitoring potrebuje. Hlavne u neho prevládal strach, že ho bude bolieť nastrelenie senzora. Nakoniec povedal, že to vôbec nebolí a druhý si nastrelil sám. Keď sa začali objavovať na pumpe hodnoty glykémií, nebolo šťastnejšieho človeka na svete ako bol Martin. Majstrovstvá v hokeji oproti tomu boli nič. Vôbec som sa nemusela stále vypytovať ako nedočkavá matka na glykémie (aj keď som mala stále pokušenie), lebo on hodnoty glykémií hlásil v pravidelných intervaloch. Vtedy som si uvedomila jednu vec, že ešte vždy máme nádej na uľahčenie života s diabetom. Martin bol spokojný a odrazilo sa to aj na glykémiách. Pumpa mu vôbec nezavadzala, nosil ju vo vrecku nohavíc. Zo začiatku sa bál so senzorom sprchovať, ale postupne si zvykal na všetko.Nakoľko je Martin v technických záležitostiach zdatný, pumpu sa naučil ovládať rýchlo (vďaka Hanke, s ktorou boli v kontakte). Vôbec mu pumpa a sensor nebránili v bežných povinnostiach. V škole to malo obrovskú výhodu, že si nemusel merať glykémie, iba pozrel na monitor a videl hodnotu. S druhým senzorom sme boli na lyžovačke a Martin bol už professionál. Odsledoval si ako sa správajú glykémie po rôznych jedlách, športe a pri rôznych situáciách. Musím povedať, že obavy, ktoré mal na začiatku sa rozplynuli a ťažšie sa s pumpou lúčil.
V čom vidíte výhody ako rodičia?Čo vám to prinieslo? Splnilo očakávanie?
Hlavnou výhodu bolo, že bol monitorovaný celú noc, vtedy nie je šanca sledovať priebežne glykémie (hlavne náhly pokles). Oceňujem zvukový signal pri hypoglykémii, rodič alebo dieťa môže pohotovo zareagovať a nemusí sa to potom prejaviť na glykémiách na nasledujúci deň. Každý deň sme si robili podrobné zaznamy do počítača (glykémie, jedlo, dávky inzulínu). Mohli sme si graficky porovnať jednotlivé dni a posúdiť, kde ubrať alebo pridať inzulín. Nakoniec sa nám podarilo glykémie stabilizovať (v rámci možností teenegera). Teraz keď nemáme monitoring, nekonáme unáhlene ale s rozvahou, lebo robili sme často chyby pri vysokých glykémiách s dopichávaním inzulínu. Zistili sme, vďaka pumpe, že to nemá význam a treba byť trpezlivý a radšej počkať ako unáhlene konať. Moje očakávanie sa splnili na 150 %. Je správne, keď je pacient s diabetom v prvom kroku nastavený na meranie glykémii s prsta a na dávkovanie inzulínu perami. Myslím si, že ak by v prvom kroku dostal hneď pumpu s kontinuálnym monitoringom, nemal by do budúcnosti nádej na uľahčenie a spríjemnennie života. Sme veľmi povzbudení do budúcnosti, ak raz dostaneme pumpu, tak sa nám život v mnohých veciach zmení len a len k lepšiemu..
Vidí výhody aj Martin?
Náš Martin je skromný a tichý chlapec, ktorý toho veľa nenahovorí.. S monitoringom bol spokojný, hlavne v tom, že prekonal strach a sám na sebe spoznal, že nastreľovanie senzora a ovládanie pumpy je pre neho hračka. O tom, že sa naozaj tešil svedčí jeho blažený úsmev na tvári a rozžiarené očká. Táto psychická pohoda sa zároveň odrazila na pekných glykémiách. Monitoring mu priniesol spokojný spánok.
Som rada, že je taká možnosť si zapožičať kontinuálny monitoring aj keď liečba nášho syna je na inzulínových perách.