Vyjadrenie Marcely Suchánovej
Pre kontinuálny monitoring sme sa rozhodli hlavne preto ,aby sme konečne videli krivku ako sa glykémie vyvíjajú medzi hlavnými jedlami, po pohybe, v noci alebo aj po hype... Zároveň sme chceli vedieť či Zojka znesie nosiť cudzie teleso na sebe, ako to bude vnímať a čím ma nakoniec veľmi milo prekvapila . Na samotné nastrelenie senzora sa dopredu veľmi tešila i keď trochu strach z nepoznaného a napätie tam bol, no nakoniec to zvládla vďaka pomocníčke Hanke úplne bez problémov. Monitorovanie počas takmer 2 týždňov vnímala veľmi dobre tešila sa, že si stále vidí glyčky, dokonca mi povedala, že je veľmi šťastná, že má konečne ten senzor, o ktorom sme jej dovtedy len rozprávali. Výhody ona sama videla hlavne v tom, že si nemusela toľko veľa krát pichať do pršteka a že sme podávanie jedla na dojedanie desiatu a olovrant riešili skôr spontánne podľa poklesu glykémie, kedy sme sacharidy dali skôr, alebo vzostupu kedy sme naopak niečo ubrali čo bolo pre nás akoby voľnejší režim. Samozrejme malé rozdiely v meraní z krvi glukomerom a senzora, ktorý meria s tekutiny v pokožke sme spozorovali čo ma zo začiatku trochu znepokojilo, lebo som vlastne nevedela podľa čoho sa mám zariadiť, ale našťastie rýchlo som pochopila že senzor nám slúži na sledovanie hlavne či glykémia klesá alebo stúpa a to bolo často pre nás najviac smerodatné. Zojka sa ani malým rozdielom nenechala pomýliť a hoci senzor ukazoval ukážkovú glyčku 5 trvala na tom, že ona cíti hypo, čo sa nám aj glukomerom potvrdilo glykémia bola vtedy 2,7. Bála som sa ako na toto zareagujú učiteľky v škôlke, či sa nebudú riadiť iba glyčkami zo senzoru v čom by som videla problém, ale na šťastie keďže už Zojkine signály na hypo dobre poznajú nepodcenili ich a reagovali správne. Bola som zvedavá ako reaguje Zojka na niektoré jedlá ,čo ma veľmi prekvapilo, pretože vždy na to isté jedlo reagovala inak, teda glykémie boli veľmi odlišné. Všimla som si, že naozaj doobedné glykémie boli skutočne často odrazom nočných glykémií hlavne hypa a podobne. Pochopila som, že naozaj netreba hneď na každú zvýšenú glykémiu dopichovať inzulín, pretože telo si väčšinou za krátky čas s tým poradilo samo a glykémia spontánne na moje prekvapenie veľmi rýchlo klesala. Pri senzore sme sa mohli riadiť glykémiami aktuálne, vďaka nemu sme mohli predísť hypu napr. pri intenzívnom pohybe pridávaním sacharidov pozvolna počas pohybu. Veľkým plusom bolo zvukové hlásenie hypa hlavne v noci, vďaka čomu sme mohli konečne pokojne spať . Na hypo v noci sa Zojka sama zobudila s tým, že jej pumpa pípa a má asi hypo tak prišla a zobudila aj nás a hypo sme hneď odliečili. Viem si predstaviť kontinuálny monitoring ako veľkú pomoc dieťaťa aj pri liečbe inzulínom aplikovaným inzulínovými perami, práve vďaka tomu, že máme situáciu viac pod kontrolou a v glyčkách väčší prehľad. Myslím že Zojka si na tento komfort za krátku dobu celkom zvykla a bude nám to teraz v bežnom živote aj trochu chýbať. Nakoniec sa chcem poďakovať Ľubke Pilkovej, že sme si to vďaka nej mohli vyskúšať, že si Zojka užila trošku pokojnejšie dni kedy sme ju nemuseli naháňať glukometrom a Hanke, že nám ochotne pomohla senzor nastreliť a vysvetlila všetko potrebné. ĎAKUJEME!
