Domovom stévie je hraničná oblasť medzi Paraguajou a Brazíliou, kde žije v nadmorskej výške cca od 200 do 600 metrov, často v blate alebo na brehoch potokov. Z toho vyplýva, že má rada listy na slnku a "nohy" vo vlhku.
Stévia miluje slnko, takže na jar ju kľudne vyložte von (pozor - pomalé privykanie na priame slnko - aby sa jej hneď nespálili listy). Môžete ju mať buď v kochlíku, ale môžete si vysadiť aj viac rastlín do truhlíka (odporúčam samozavlažovacie truhlíky, ušetríte si čas). Ak máte záhradku, na jar (keď už nehrozia mrazíky) ju vysaďte priamo do záhrady. Pravidelná zálievka je veľmi dôležitá, pretože jej koreňový systém (so spiacimi púčikmi) je uložený plytko a preto ľahko vysychá. Čím viac slnka a vody, tým bujnejšiu rastlinku vypestujete. Ona síce prežije aj v polotieni, ale jej konáriky budú vytiahnuté, listy menšie a svetlejšie, nebude vyzerať kompaktne.
Listy z nej môžete zberať niekoľkokrát za rok, ona sa po zbere rýchlo zotaví.
Problém nastáva cez zimu, pretože v našich podmienkach neprezimuje. Akonáhle teplota klesne pod nulu, hynie. Preto ju prezimovávame v chránených priestoroch (ak ju máte na záhrade, treba ju vykopať, dočasne umiestniť do kvetináča), kde sa teplota pohybuje okolo 5 - 10°C. Samozrejme, občas treba poliať.
Na jar si ju môžete rozmnožiť pred vysadením - rozdelením trsu, alebo odrezkami. Dá sa dopestovať aj zo semien, ale semená veľmi rýchlo strácajú klíčivosť a majú aj dosť dlhú dobu klíčenia (6-8 mesiacov).
Najčastejšie sa u nás pestuje ako jednoročná rastlina (aj keď je to trvalka), pretože nie každému sa ju podarí prezimovať.