Téma očkovanie
Očkovanie sa kvôli ochrane zdravia s nami vlečie už takpovediac od kolísky. Väčšina z nás sa totiž s povinnou vakcináciou stretla ešte v plienkach a následne v detskom veku podľa očkovacieho kalendára.
Svoj imunitný systém však prostredníctvom očkovacích látok môžeme naštartovať aj v dospelosti. Bohužiaľ (alebo našťastie?), v médiách občas zarezonujú odstrašujúce prípady nežiaducich účinkov. Podľa čoho sa teda rozhodnúť?
Riziká podceňovať netreba
Do skupín, ktoré sú náchylnejšie podľahnúť číhajúcim infekciám, jednoznačne patria deti a seniori. No zatiaľ čo o imunitu našich ratolestí sa starajú pediatri, očkovanie v dospelom veku je dobrovoľné. Do kolónky povinnej vakcinácie totiž patrí len kombinovaná látka proti tetanu a záškrtu, ktorú si musíme nechať pichnúť každých 15 rokov. V ovzduší a v prostredí okolo nás však na nás číhajú najrôznejšie pnemokokové infekcie, chrípka, tuberkulóza, hepatitída, či infekcie prenášané živočíchmi (kliešte). Niektoré sa vyskytujú častejšie, iné zriedkavejšie. Pravdou ale je, že každé jedno ochorenie ohrozuje naše zdravie a dokáže v organizme narobiť poriadnu šarapatu.
Každá minca má dve strany
Vakcinácia je vlastne istá forma antigénov, ktoré zdravotnícky personál umelo zavádza do organizmu, aby si imunitný systém vytvoril voči nim obranné látky. Jej história pochádza až z 11. storočia, kedy čínske deti inhalovali prach z chrást ľudí nakazených variolou (pravými kiahňami). Od tohto obdobia metódy očkovania prešli obrovským vývojom, vďaka čomu zaručene ušetrili nemálo ľudských životov. Vakcinácia si však našla aj rozrastajúcu sa skupinku odporcov, ktorí bijú na poplach na základe zdokumentovaných prípadov silných nežiaducich účinkov alebo neúčinnosti samotnej látky. Proti povinnému očkovaniu sa tiež dvíha vlna odporu pre hrubý zásah do osobnej a náboženskej slobody.
Aké sú najčastejšie nežiaduce účinky?
U väčšiny očkovacích látok medzi nežiaducimi účinkami dominuje Guillain-Barrého syndróm, čo je autoimunitné ochorenie postihujúce periférnu nervovú sústavu. Jeho výsledkom je postupujúca paralýza nielen končatín, ale aj tváre, ktorá môže zanechať trvalé poškodenie. V prípade očkovania pre dospelých sa medzi časté vedľajšie efekty radí tiež vznik cukrovky či epilepsie. Ide nepochybne o závažné komplikácie, ktoré neradno prehliadať. Oficiálne štúdie síce tvrdia, že ich riziko je v porovnaní s možnými infekciami výrazne nižšie, prihliadať však treba aj na tvrdý lobbing farmaceutických spoločností.
„Obyčajná" chrípka
Jednou z najdiskutovanejších vakcinácií každoročne patrí očkovanie proti chrípke. Jej vírus totiž mutuje závratným tempom, kvôli čomu sa zakaždým vyvíja nový typ očkovacej látky. Keďže však mravčia práca v laboratóriu začína už v januári, vedci musia takpovediac uhádnuť, aký kmeň chrípky bude cirkulovať v nadchádzajúcej sezóne (september - október). Ak by ich odhad aj bol úplne správny, očkovanie nás pred chrípkou po celý rok neochráni, pretože hladina protilátok kolíše. V prípade, že sa odborníkom nepodarí namiešať ten správny „kokteil", vakcína je úplne bezcenná. Napriek tomu však mnohí ľudia v stredných rokoch s ňou majú pozitívne skúsenosti. „Je sa proti chrípke nechávam očkovať už celé roky. Mám pocit, že mi to pomáha a bývam oveľa menej chorý ako moja manželka, ktorá sa nedáva očkovať," tvrdí náš čitateľ Pavol (52). Jednoznačná odpoveď na očkovanie preto neexistuje, veď v názoroch sa rozchádzajú aj samotní odborníci. Ten odvážnejší z nich, bývalý farmaceut John Virapen, otvorene hovorí, že vakcinácia je jeden obrovský podvod. Vo viacerých prednáškach uviedol, že aj vírus prasacej chrípky bol umelo vysadený v Mexiku s cieľom zinkasovať čo najviac peňazí za vakcíny.
