Sacharidy zlý pán

Nesprávne zvolené druhy sacharidov vo výžive, môže spôsobiť hyperaktivitu až agresivitu. To platí rovnako pre deti aj dospelých.
Nesprávna voľba znamená zlý výber druhov sacharidov vzhľadom na ich metabolickú rýchlosť. Nevhodné môžu byť aj kombinácie s ďalšími potravinami, ktoré z konzumovaného jedla robia ultra rýchle "palivo", na ktoré naše ľudské telo nie je uspôsobené.
Aj z vedeckých štúdií sa preukázali nečakané súvislosti. Deti, ktoré každý deň konzumujú jednoduché formy sacharidov (napr. cukríky a sladkosti), sa v dospelosti môžu prejavovať ako násilníci. To objasňujú aj ďalšie vedecké štúdie, ktoré skúmajú, aký vplyv má nielen cukor na zmeny správania detí, ale aj iné zdraviu škodlivé potraviny. No okrem týchto zásadných vplyvov na mentálne zdravie vás i vašich detí je cukor najväčším škodcom pri zvyšovaní nadváhy a obezity na svete.

Dokonca sa vedecky potvrdil aj fakt, že cukor má pri zvyšovaní nadváhy a obezity omnoho horší vplyv na zdravie človeka, ako cigarety a alkohol. Preto sa sacharidom a ich formám budeme venovať podrobnejšie. Vedomosti o sacharidoch budú mať pre vás i pre vaše deti najväčší význam, ak ich budete vedieť používať vo svojej životospráve každý deň. Preto tento článok a jeho pokračovania považujeme za jeden z najdôležitejších v našom blogu.

História konzumácie sacharidov
Ľudský rod má dávnu históriu. Odhliadnuc od evolučného vývoja človeka (od Homo platyops až po Homo sapiens) sme my ľudia boli s rovnakou genetickou výbavou ako Homo sapiens na tomto svete už skoro pred 200.000 rokmi. Naši predkovia Homo platyops tu boli dokonca pred viac ako 2,33 milióna rokov. Z toho čo vieme dnes, prvý Homo sapiens mal krvnú skupinu O po dlhé tisícročia. Až okolo roku 20.000 pred n.l. sa začala objavovať mutácia krvných buniek na krvnú skupinu A.

Táto zmena bola provokovaná čiastočnou zmenou potravy (začiatky primitívneho poľnohospodárstva). Ďalšia zmena nastala okolo 10.000 pred n.l., kedy opäť krvné skupiny mutovali na typ B. Tieto zmeny boli provokované migráciou a osídlovaním sveta kočovníkmi. Na týchto cestách sprevádzal ľudský rod dobytok ako hlavný zdroj potravy (mlieko, syry, hydina, dobytok, iné). Až okolo rokov 1500 pred.nl. sa začali mixovať dve krvné skupiny A a B a vznikla krvná skupina AB. Pestovanie poľnohospodárskych plodín má dávnu históriu ale v skutočne rozvinutej podobe sa traduje až od 17-teho storočia.

Prvé väčšie a organizované poľnohospodárske úrody zazreli svetlo sveta na egyptských plániach v rokoch 1700 pred Kristom, kedy si ľudia zo zomletých zŕn vyrábali prvý chlieb a iné potraviny. Z nálezov ľudských pozostatkov z týchto čias sa našiel aj zaujímavý fakt. Ľudia mali veľmi zničený chrup, nakoľko zomletú múku nevedeli dostatočne preosiať od piesku. Piesok ničil sklovinu aj celý chrup. Ešte zaujímavejšie sú však zistenia z pozostatkov, že ľudia už v týchto časoch trpeli veľmi podobnými neprenosnými ochoreniami, aké sú známe dnes.

Do vtedy bolo pestovanie poľnohospodárskych plodín symbolické najmä v otázkach konzumácie sacharidov, ako ich poznáme dnes (pečivo, chlieb, cestoviny, cereálie, celozrnné potraviny, múčne produkty, prílohy, ryža, zemiaky, iné). Dokonca až od roku 1000 pred Kristom sa začali v poľnohospodárstve používať lopaty a železný pluh. A práve s veľkou produkciou poľnohospodárskych plodín sa náš problém začína. Prečo?

Hormóny rozhodujú o všetkom
Ako ľudia máme úplne rovnakú genetickú výbavu s našimi predkami ako pred 200.000 rokmi (Homo sapiens). Naša endokrinná sústava má desiatky hormónov (glukagón, kortizón, adrenalín a iné katecholamíny, ktoré v prípade potreby (nebezpečenstvo, nepriateľ, strach, stres, boj a iné) zvyšujú množstvo cukru (glukózy) v krvi. Telo je tak pripravené na útok alebo útek. Rovnako je tomu aj dnes.
Naopak máme len jeden hormón, ktorý nám pomáha znižovať množstvo cukru (glukózy) v krvi - inzulín. Čo to znamená? Asi toľko, že ak naše telo disponuje len jedným hormónom, ktorý dokáže ovplyvňovať hladinu cukru (glukózy) v krvi, bude mať asi dosť veľký metabolický problém, ak do seba budeme "tlačiť" živiny s prevahou sacharidov, ktoré provokujú inzulín. To sa dnes presne deje. 80% ponuky potravinových tovarov sú práve sacharidy a ich rôzne formy.

Aj samotný potravinársky priemysel je zameraný najmä na pestovanie týchto plodín (zŕn). Dokonca aj ponuka v reštauračných a stravovacích zariadeniach je v drvivej väčšine založená na báze sacharidových jedál. Potraviny sacharidového pôvodu ovplyvňujú ako jediné hladinu cukru (glukózy) v krvi. Čím je sacharid jednoduchší, tým vyšší má dané jedlo glykemický index.
Je pravda, že vďaka sacharidom sa človeku začalo lepšie dariť. Mal viac potravy a mohol sa lepšie rozmnožovať. O tom svedčia aj krivky svetovej populácie, ktorej nárast za posledných 50 rokov je doslova brutálny a predpoklady čo bude s nami ďalej, sú ešte horšie.

V roku 2050 bude mať naša zem pravdepodobne 10.5 miliárd obyvateľov. Dnes (2011) je nás na našej planéte "len" 6,93 miliardy. Lenže či si to priznáme alebo nie, najmä vďaka sacharidom sme chorí, trpíme nadváhou, obezitou a mnohými neprenosnými ochoreniami. Okrem toho rovnako ako sója, ani sacharidy nie sú odpoveďou na hladujúci svet, práve kvôli uvedeným vplyvom.